PYRUS COMMUNIS 'PIROSBELSEJŰ – VÉRBELŰ'

Základné parametre

• Typ odrody: Historická, pravdepodobne letná odroda

• Výška: 4 – 7 m (podľa podpníka)

• Šírka: 3 – 5 m

• Kvitnutie: apríl – máj

• Zber plodov: pravdepodobne júl – august, podľa konkrétneho typu a stanovišťa

• Konzumná zrelosť: krátko po dozretí

• Skladovateľnosť: krátkodobá, určená najmä na rýchlu spotrebu alebo spracovanie

• Stanovište: slnečné, teplé až mierne teplé

• Pôda: hlboká, úrodná, humózna, primerane vlhká a dobre priepustná

• Mrazuvzdornosť: predpokladaná dobrá odolnosť v podmienkach strednej Európy

• Opelenie: odporúča sa cudzie opelenie

• Vhodní opeľovači: iné odrody hrušiek s podobným obdobím kvitnutia

Charakteristika

PYRUS COMMUNIS 'PIROSBELSEJŰ – VÉRBELŰ' predstavuje vzácny historický typ hrušky, ktorého najvýraznejšou charakteristickou vlastnosťou je nezvyčajné červenkasté až ružovo sfarbenie dužiny. Podobné hrušky sa v minulosti pestovali v rôznych oblastiach strednej Európy, predovšetkým v tradičných vidieckych záhradách a starých ovocných sadoch.

Plody bývajú menšie až stredne veľké, guľovitého, vajcovitého alebo mierne hruškovitého tvaru. Šupka môže mať zelenkasté, žltkasté až červenkasté odtiene, pričom intenzita vyfarbenia závisí od konkrétneho typu a stupňa zrelosti.

Najväčšou zvláštnosťou je dužina, ktorá môže byť jemne ružová, červenkasto mramorovaná až výraznejšie červená. Sfarbenie spôsobujú prirodzene sa vyskytujúce rastlinné pigmenty – antokyány. Dužina môže byť jemná až mierne zrnitá, pričom chuťové vlastnosti historických červenodužinatých hrušiek sa pohybujú od sladkých a aromatických až po mierne trpké.

Popis rastliny

Historické červenodužinaté hrušky sú zaujímavé predovšetkým svojou genetickou rozmanitosťou a tradičným charakterom. Pri pestovaní na silnejších podpníkoch môžu vytvárať mohutnejšie, dlhoveké stromy s rozložitou korunou.

Rastlina uprednostňuje slnečné stanovište s dostatkom priestoru na prirodzený vývoj koruny. Najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných a dobre priepustných pôdach. Po dobrom zakorenení môže byť pomerne tolerantná voči prechodným obdobiam sucha.

Pri pestovaní sa odporúča predovšetkým mierny udržiavací a presvetľovací rez. Pri historických odrodách je vhodné zachovať prirodzený rastový charakter stromu a vyhnúť sa nadmernému skracovaniu konárov.

Termín dozrievania a intenzita sfarbenia dužiny sa môžu líšiť podľa konkrétneho historického typu, klimatických podmienok a stupňa zrelosti plodov.

Využitie

Červenodužinaté historické hrušky sú zaujímavé na priamu konzumáciu, ale aj na tradičné domáce spracovanie. V závislosti od chuťových vlastností sa môžu využívať na prípravu kompótov, džemov, ovocných štiav, muštov alebo destilátov.

Ich nezvyčajné sfarbenie predstavuje zaujímavý estetický prvok pri príprave ovocných výrobkov.

V záhradnej architektúre majú význam predovšetkým ako tradičné ovocné stromy vhodné do vidieckych záhrad, prírodne ladených výsadieb a extenzívnych ovocných sadov.

Zaujímavosť

Červenodužinaté hrušky patria medzi vzácne historické ovocné typy, ktoré boli v minulosti rozšírené v rôznych častiach Európy. V Maďarsku sa pre ne používali označenia „Pirosbelű körte“ alebo „Vérbelű körte“, ktoré odkazujú na charakteristické červenkasté sfarbenie dužiny.

Podobné typy boli známe aj v Nemecku, Rakúsku a Taliansku, kde sa dodnes zachovali niektoré miestne historické odrody.

Ich význam nespočíva iba v netradičnom vzhľade plodov, ale aj v zachovaní starého ovocného genofondu. Pestovanie takýchto hrušiek prispieva k ochrane tradičných odrôd a rozmanitosti ovocných drevín.